Zmenkový zákon pluralitu zmenkových subjektov výslovne neupravuje. Priamo zo zákona teda nie je jasné, či a za akých podmienok môžu vlastnú zmenku vystaviť viacerí vystavitelia. Takáto zmenka by v praxi mohla slúžiť napríklad na zabezpečenie záväzku dvoch spoludlžníkov, kde (1) veriteľ má mať právo požadovať platbu od ktoréhokoľvek spoludlžníka a (2) spoludlžník, ktorý zaplatil, má mať právo na náhradu polovice zaplatenej sumy od druhého spoludlžníka.
V tomto príspevku sa budeme zaoberať otázkou, či a za akých podmienok je možné takúto zmenku vystaviť, aké obmedzenia pre ňu platia, akými pravidlami sa riadi vzťah vystaviteľov voči veriteľovi a navzájom, ako sa takáto zmenka má predkladať na platenie a protestovať a akých chýb sa vyvarovať pri jej vystavení. Vychádzať budeme najmä z nemeckej literatúry, ktorá sa podobnými otázkami zaoberá podstatne podrobnejšie ako česká alebo slovenská.
I. Prípustnosť vlastnej zmenky s viacerými vystaviteľmi
Zmenkový zákon pluralitu zmenkových subjektov na zmenke výslovne neupravuje. Vo všeobecnosti sa však uznáva, že pluralita zmenkových subjektov je prípustná, pokiaľ neodporuje povahe zmenky alebo zmenkových vzťahov. Za určitých podmienok teda môžu byť na cudzej zmenke uvedení viacerí vystavitelia,[1] zmenečníci[2] alebo remitenti[3]. Pripúšťa sa aj pluralita vystaviteľov vlastnej zmenky.[4]
Dvaja vystavitelia teda v zásade môžu vystaviť vlastnú zmenku. Každý vystaviteľ však musí byť zaviazaný na zaplatenie celej zmenkovej sumy, rovnocenne popri druhom vystaviteľovi. To predpokladáme, ak sa na zmenke nachádzajú podpisy dvoch vystaviteľov a zmenka ohľadom ich zodpovednosti neuvádza nič iné.
1. Neprípustné obmedzenie zodpovednosti viacerých vystaviteľov
Iné konštrukcie zodpovednosti viacerých vystaviteľov sú neprípustné; ak by ich zmenka ustanovila, bola by neplatná. Neprípustná je napríklad subsidiárna zodpovednosť vystaviteľov (druhý vystaviteľ má zodpovedať len pre prípad, že záväzok nesplní prvý) alebo delená zodpovednosť (každý z vystaviteľov má zodpovedať len za zaplatenie časti zmenkovej sumy). V poslednom prípade dochádza k faktickému spojeniu dvoch zmeniek do jednej listiny, čo povaha zmenky vylučuje.[5]
2. Neprípustnosť viacerých vystaviteľov na vlastných vista zmenkách a lehotovaných vista zmenkách
Ďalším obmedzením je, že viacerí vystavitelia nemôžu vystaviť vlastnú vista zmenku (lehotovanú vista zmenku). Uvedenie viacerých vystaviteľov totiž nemôže narušiť princíp jednoty miesta a času platenia.
Vlastná vista zmenka je splatná na videnie (pri predložení vystaviteľovi). Ak by ale majiteľ predložil takúto zmenku na videnie vystaviteľom v rôzne dni, existovali by rôzne dátumy splatnosti – čo zmenkový zákon nepripúšťa (čl. I § 33/2).[6] Je síce možné si predstaviť, že majiteľ predloží vista zmenku na platenie obom vystaviteľom v jeden deň (čím sa jednota dátumu splatnosti zachová), ale rovnako dobre sa môže stať, že majiteľ tak neurobí (a jednota dátumu splatnosti zachovaná nebude). Platnosť a jednoznačnosť zmenky nemôže závisieť od toho, ako bude v budúcnosti postupovať jej majiteľ. Preto je nutné vista zmenku s viacerými vystaviteľmi odmietnuť. To potom primerane platí aj pre lehotovanú vista zmenku (zmenku splatnú na určitý čas po videní). K tejto problematike pozri bližšie Jacobi § 57.[7]
II. Vzťahy vystaviteľov k veriteľovi a navzájom
Akonáhle máme platnú vlastnú zmenku s viacerými vystaviteľmi, vyvstáva ďalej otázka, akými princípmi sa riadia vzťahy vystaviteľov voči veriteľovi (majiteľovi zmenky) a navzájom.
Vo vzťahu k veriteľovi (majiteľovi zmenky) zodpovedajú obaja vystavitelia spoločne a nerozdielne (čl. I § 47),[8] ako priami (primárni) zmenkoví dlžníci.
Vzájomné vzťahy medzi vystaviteľmi zmenkové právo neupravuje; platia ustanovenia Občianskeho zákonníka o solidárnych dlžníkoch.[9] Majiteľ zmenky môže požadovať plnenie od ktoréhokoľvek vystaviteľa. Ak jeden z nich zmenku zaplatí, zaniká aj povinnosť druhého (§ 511/1 OZ).[10] Vnútorné podiely vystaviteľov na zmenkovom dlhu sú rovnaké, pokiaľ z ich dohody, právneho predpisu alebo súdneho rozhodnutia nevyplýva niečo iné (§ 511/2 OZ).[11] Ak jeden vystaviteľ zmenku zaplatí, môže požadovať regresnú náhradu od druhého vystaviteľa podľa veľkosti jeho vnútorného podielu na zmenkovom dlhu (§ 511/3 OZ).[12]
III. Predkladanie na platenie a protestovanie
Ďalšou otázkou je, ako by mal majiteľ takúto zmenku predložiť vystaviteľom na platenie. Tu sa uplatní zásada, že majiteľ musí včas predložiť zmenku na platenie v platobnom mieste obom vystaviteľom — na poradí nezáleží. Ak to neurobí, stratí postihové práva voči sekundárnym zmenkovým dlžníkom.[13]
Tento záver možno vyvodiť napríklad aj cestou analogického uplatnenia čl. I § 60, podľa ktorého ak zmenkový dlžník uvedie nejakú osobu ako podpornú adresu v platobnom mieste, majiteľ zmenky musí predložiť zmenku na platenie aj tejto podpornej adrese a v prípade odopretia platby si včas obstarať protest pre neplatenie — inak stratí postihové práva voči tomu, kto podpornú adresu na zmenku pripojil, a voči všetkým jeho nástupcom (neskorším indosantom). Zmenkový zákon teda pozná precedens, že zmenka musí byť predložená v platobnom mieste na platenie viacerým osobám pod hrozbou straty postihových práv.
Platí teda princíp, že zmenka musí byť včas predložená na platenie v platobnom mieste všetkým vystaviteľom. Ak niektorý vystaviteľ nemá obchodné priestory alebo byt v rámci platobného miesta (a zmenka neustanovuje, že sa má platiť u tretej osoby), majiteľ si musí obstarať voči tomuto vystaviteľovi tzv. protest do vetra (čl. I § 80).[14]
Len pre zaujímavosť, opačný princíp platí, ak ide o predloženie cudzej zmenky na prijatie viacerým zmenečníkom. Tu stačí, ak odmietne prijať zmenku čo i len jeden zmenečník. Po obstaraní protestu pre neprijatie majiteľ môže rovno vykonať postih pred splatnosťou voči sekundárnym dlžníkom (čl. I § 43/2 bod 1) — nemusí predkladať zmenku na prijatie druhému zmenečníkovi a obstarávať si ďalší protest. Argument je tento: Zmyslom uvedenia druhého zmenečníka je posilnenie bonity a vierohodnosti zmenky. Vystaviteľ takouto zmenkou dáva najavo (a nadobúdateľ zmenky sa na to spolieha), že obaja zmenečníci sú pripravení zmenku prijať a pri splatnosti zaplatiť. Ak jeden z nich odmietne prijatie, je zrejmé, že bonita zmenky bola spochybnená. To oprávňuje majiteľa vykonať postih pred splatnosťou voči sekundárnym dlžníkom.[15]
Samozrejme, majiteľ zmenky môže byť zbavený protestačnej povinnosti doložkou „bez protestu“. V takomto prípade majiteľ nepotrebuje protestnú listinu na uplatnenie práv voči sekundárnym dlžníkom (čl. I § 46/1).[16] Ale pozor na častý omyl: Doložka bez protestu nezbavuje majiteľa povinnosti včasného predloženia zmenky na platenie — zakladá iba vyvrátiteľnú domnienku, že sa tak stalo (čl. I § 46/2).[17] Ak sekundárny dlžník túto domnienku vyvráti (preukáže, že zmenka nebola včas predložená na platenie), svojej zodpovednosti za zbaví (čl. I § 53/1).[18] Isteže, takýto dôkaz nie je jednoduchý — dlžníkovi však môže výdatne pomôcť svojimi nešikovnými vyjadreniami neopatrný majiteľ zmenky, ktorý sa mylne nazdáva, že doložkou bez protestu bol zbavený aj povinnosti predložiť zmenku včas na platenie.
IV. Poznámky k náležitostiam
1. Miesto a dátum vystavenia
Zmenka zásadne môže obsahovať iba jedno miesto a dátum vystavenia. Na to je potrebné dbať aj pri zmenke vystavenej viacerými vystaviteľmi. Aktuálna nemecká literatúra síce v prípade viacerých vystaviteľov pripúšťa aj viaceré miesta a dátumy vystavenia; staršia literatúra ich však odmieta.[19] A aj keby viaceré údaje o mieste (dátume) vystavenia vo všeobecnosti boli prípustné, rozhodne nie sú prípustné vtedy, ak by zakladali nejednoznačnosť zmenky — ako napríklad rôzne dátumy vystavenia pri dáto zmenke (zmenke splatnej na určitý čas po dáte vystavenia).
Keďže nie je možné predvídať, ako by sa k zmenke s viacerými údajmi vystavenia postavil slovenský súd, možno len odporučiť, aby aj v prípade viacerých vystaviteľov boli zmenky vystavené len s jedným miestom a dátumom vystavenia. Nie je pritom potrebné, aby vystavitelia zmenku aj skutočne podpísali v deň a na mieste uvedenom na zmenke. Údaje uvedené na zmenke nemusia zodpovedať skutočnosti; pre platnosť zmenky postačí, že sú možné (t.j. že uvedené miesto a dátum existuje). Uvedenie dátumu alebo miesta vystavenia, ktoré nezodpovedá skutočnému vystaveniu zmenky, samo o sebe nezakladá ani neplatnosť zmenky a ani žiadnu námietku pre zmenkového dlžníka.
2. Platobné miesto
Ako sme uviedli vyššie, aj zmenka s viacerými vystaviteľmi musí rešpektovať princíp jednoty miesta a času platenia. Zmenka môže mať len jedno platobné miesto. Platobným miestom sa rozumie obec (mesto) — ako najmenšia územno-správna jednotka.[20] V prípade rôznych miest bydliska musia vystavitelia na zmenke ustanoviť jedno platobné miesto. Prípadné problémy s preplatením zmenky možno ľahko vyriešiť tým, že vystavitelia urobia zmenku splatnú v platobnom mieste u tretej osoby, napríklad banky (čl. I § 4).[21]
3. Pôsobenie právnych domnienok
Opatrný treba byť aj v prípade pôsobenia právnych domnienok na tzv. neúplných zmenkách — zmenkách, pri ktorých je chýbajúca obligatórna náležitosť nahradená zákonnou právnou domnienkou (čl. I § 2 a § 76).
Ak na vlastnej zmenke chýba miesto vystavenia, platí, že zmenka bola vystavená v mieste uvedenom pri mene vystaviteľa (čl. I § 76/4). Ale v prípade dvoch vystaviteľov môžu byť takéto miesta dve. To by znamenalo, že zmenka by mala dve rôzne miesta vystavenia, čím by vznikla situácia, ktorú sme už rozoberali vyššie. Názory na platnosť takejto zmenky sa rôznia.
Podobne, ak nie je na vlastnej zmenke uvedené platobné miesto, platí zaň miesto vystavenia zmenky (čl. I § 76/3). Ak by zo zmenky vyplývali dve rôzne miesta vystavenia a chýbal by údaj platobného miesta, zmenka by mala dve platobné miesta – čo je neprípustné. Takáto zmenka by bola neplatná.
Pri zmenke s viacerými vystaviteľmi je preto vhodné nespoliehať sa na pôsobenie domnienok v zmysle čl. I § 76.
4. Znenie zmenkovej klauzuly
Aj zmenkovú klauzulu je potrebné prispôsobiť faktu, že zmenku vystavujú dvaja vystavitelia. Správne je v tomto prípade použiť plurál: „Za túto zmenku zaplatíme …“. Každopádne, ak by zo zmenkovej listiny bolo nespochybniteľné, že ju vystavili dvaja vystavitelia, bola by platná aj pri znení klauzuly „Za túto zmenku zaplatím …“.[22]
Závažnejšie interpretačné problémy by vznikli, ak by zmenková klauzula znela „Za túto zmenku zaplatím“ a v okienku pre vystaviteľa by sa nachádzali len dva podpisy (bez uvedenia, že patria vystaviteľom). V takomto prípade sa nedá určiť, či má ísť o podpisy dvoch vystaviteľov alebo o podpis jedného vystaviteľa a jedného avalistu a — ak ide o druhý prípad – ktorý z podpisov má patriť vystaviteľovi a ktorý avalistovi. Takáto zmenka by bola pravdepodobne neplatná.
V. Zhrnutie
- Viacerí vystavitelia môžu vystaviť vlastnú zmenku. Každý z vystaviteľov sa však musí zaviazať na zaplatenie celej zmenkovej sumy, samostatne a nezávisle od druhého vystaviteľa.
- Viacerí vystavitelia však nemôžu vystaviť vlastnú vista zmenku alebo lehotovanú vista zmenku.
- Voči veriteľovi sú vystavitelia zaviazaní spoločne a nerozdielne, ako priami zmenkoví dlžníci.
- Vzájomné vzťahy medzi vystaviteľmi sa riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka o solidárnych dlžníkoch (§ 511).
- Majiteľ musí včas predložiť a protestovať zmenku v platobnom mieste voči všetkým vystaviteľom – ak niektorého opomenie, stratí postihové práva voči sekundárnym dlžníkom (predchádzajúcim indosantom a ich avalistom).
- Možno odporučiť, aby takáto zmenka obsahovala len jeden údaj o dátume a mieste vystavenia – tento údaj nemusí zodpovedať skutočnosti, ale musí byť možný.
- Aj takáto zmenka musí mať len jedno platobné miesto. Ak majú vystavitelia rôzne miesta bydliska, situáciu možno vyriešiť napríklad ustanovením tretej osoby so sídlom alebo pobočkou v platobnom mieste, u ktorej sa má zmenka platiť (čl. I § 4). Touto treťou osobou môže byť napríklad banka.
- Všetky zmenkové údaje by mali byť riadne vypísané; nie je vhodné sa spoliehať na nahradenie chýbajúcich údajov právnymi domnienkami podľa čl. I § 76.
- Zmenková klauzula by mala znieť „Za túto zmenku zaplatíme …“.
- Je vhodné zreteľne uviesť, že oba podpisy sú podpismi vystaviteľov (napr. použitím označenia „Vystaviteľ č. 1“ a „Vystaviteľ č. 2), aby sa predišlo interpretačným problémom, ktoré by mohli viesť k neplatnosti zmenky.
Prehľad citovanej literatúry
| Skratka | Význam |
| Baumbach | HEFERMEHL, Wolfgang, Matthias CASPER a Adolf BAUMBACH. Wechselgesetz, Scheckgesetz: Recht der kartengestützten Zahlungen : mit Nebengesetzen und einer Einführung in das Wertpapierrecht. 23., neubearbeitete und erw. Aufl. München: Beck, 2008. ISBN 9783406552847 |
| Bülow | Bülow, P. (2004). Heidelberger Kommentar zum Wechselgesetz/Scheckgesetz und zu den Allgemeinen Geschäftsbedingungen : Wechsel- und Scheckrecht sowie Nrn. 9, 23 bis 25 AGB-Sparkassen (Nrn. 9, 11, 15 AGB-Banken/Postbank), Scheckbedingungen, ec- Bedingungen. Heidelberg: C.F. Müller. ISBN: 978-3-8114-1920-9. |
| Jacobi | JACOBI, Ernst. Wechsel- und Scheckrecht unter Berücksichtigung des ausländischen Rechts. Berlin: De Gruyter, 1956. |
| Kovařík | KOVAŘÍK, Zdeněk. Zákon směnečný a šekový: komentář. 4., dopl. vyd. V Praze: C.H. Beck, 2005. Beckova edice komentované zákony. ISBN 8071793477 |
[1] Baumbach § 1/23: „Eine Unterschrift mehrerer Aussteller ist zulässig; doch darf der Wechseltext nicht widersprechen, etwa lauten: „… zahlen Sie mir …“ (RGZ 66, 8).“
[2] Baumbach § 1/12: „Die Angabe mehrerer Bezogener ist zulässig; auch mehrere können „der sein, der zahlen soll“; freilich müssen alle Bezogenen nebeneinander ungeteilt auf die ganze Summe verpflichtet sein, nicht wahlweise, hintereinander oder anteilmäßig; sonst läge eine unzulässige Vereinigung mehrerer Wechsel vor (RGZ 46, 133).“
[3] Implicitne Baumbach § 1/23, ktorý pripúšťa, aby viacerí vystavitelia vystavili cudziu zmenku na vlastný rad.
[4] Implicitne Baumbach 75/9: „Der Text „zahle ich“ hindert nicht die Unterschrift mehrerer Aussteller (Stranz Anm 8; Bülow Rdn 11).“ Alebo Bülow § 75/10: „Hat der Wechsel mehrere Aussteller, kann er mehrere Ausstellungsorte tragen ….“
[5] Pozri primerane Baumbach, § 1/12 vo vzťahu k viacerým zmenečníkom: „Die Angabe mehrerer Bezogener ist zulässig; auch mehrere können „der sein, der zahlen soll“; freilich müssen alle Bezogenen nebeneinander ungeteilt auf die ganze Summe verpflichtet sein, nicht wahlweise, hintereinander oder anteilmäßig; sonst läge eine unzulässige Vereinigung mehrerer Wechsel vor (RGZ 46, 133).“
[6] Čl. I § 33/2: „Zmenky s iným časom sročnosti alebo s postupnou sročnosťou sú neplatné.“
[7] Jacobi, § 57: „Einheitlichkeit der Zahlungszeit die an anderer Stelle berührte Unzulässigkeit der Ziehung von Sicht- und Nachsicht-W auf mehrere Personen7). Es ist ja denkbar, daß, namentlich bei der Einheitlichkeit des Zahlungsortes, der W den mehreren Bezogenen am gleichen Tage zur Zahlung vorgelegt wird. Aber ebensogut kann der Inhaber den W den mehreren Bezogenen auch zu verschiedenen Zeiten vorlegen, so daß dann für den W verschiedene Zahlungszeiten gelten würden. Der Ausweg, den W nur dann für ungültig zu halten, wenn er später den Bezogenen wirklich zu verschiedenen Zeiten vorgelegt wird1), ist deshalb ungangbar, weil diesfalls die Gültigkeit des W bedingt wäre.“.
[8] Čl. I § 47/1: „Všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou.“.
[9] Baumbach § 47/7: „Die Beziehungen mehrerer Wechselschuldner derselben Stufe, zB mehrerer Aussteller oder Annehmer, richten sich nach § 426 BGB; hierbei handelt es sich nicht um wechselrechtliche Verbindlichkeiten, …“.
[10] § 511/1 OZ: „Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.“
[11] § 511/2 OZ: „Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké.“
[12] § 511/3 OZ: „Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.“
[13] Baumbach § 43/2: „Bei mehreren Bezogenen ist Vorlegung bei allen nötig. Ebenso bei Notadressen und Ehrenannehmern, Art 60; sonst geht der Rückgriff gegen sie und ihre Nachmanner verloren.“
[14] Čl. I § 80: “V protestnej listine treba uviesť: … 2. údaj, že ten proti komu sa protest robí, bol bez výsledku vyzvaný na zmenečné plnenie alebo že ho nebolo možno zastihnúť alebo že nebolo možno vypátrať miestnosť, kde prevádza svoj podnik, ani jeho byt.“
[15] K tejto problematike pozri bližšie Jacobi § 52.
[16] Čl. I § 46/1: “Vystaviteľ, indosant alebo zmenečný ručiteľ môže doložkou „bez trov“, „bez protestu“ alebo inou doložkou rovnakého významu na zmenku napísanou a podpísanou oslobodiť majiteľa od povinnosti, aby na zachovanie postihových práv dal urobiť protest pre neprijatie alebo pre neplatenie.”
[17] Čl. I § 46/2: “Doložka neoslobodzuje majiteľa od povinnosti zmenku včas predložiť a dať potrebné zprávy. Preukázať, že lehoty neboly dodržané, má ten, kto sa toho proti majiteľovi dovoláva.”
[18] Čl. I § 53/1: “Zmeškaním lehôt určených … na predloženie zmenky na platenie pri doložke „bez trov“ stráca majiteľ svoje práva proti indosantom, vystaviteľovi a všetkým ostatným osobám zmenečne zaviazaným okrem prijímateľa.”
[19] Pre prehľad stanovísk k tejto otázke pozri napr. Baumbach § 1/18: „Mehrfache Orts- und Zeitangaben sind nur zulässig, wenn mehrere ausstellen (Bülow Rdn 38; Rilk S 18; nach RGZ 11, 165 und Stranz Anm 20 ganz unzulässig).“
[20] To, že platobným miestom treba rozumieť obec (mesto), je v nemeckých a rakúskych zdrojoch nesporné. Pozri napr. Baumbach § 1/15 alebo rozhodnutie rakúskeho najvyššieho súdu (OGH) sp. zn. 1 Ob 553/87. Bližšie určenie (napr. uvedenie presnej adresy, bytu a podobne) nemá vplyv na určenie platobného miesta, ale má význam len pre postup pri predkladaní zmenky na platenie. Nemecko-rakúske zdroje líšia sa teda líšia od českých a slovenských zdrojov, ktoré pripúšťajú určiť platobné miesto „s nekonečnou podrobnosťou“ (pozri napr. Kovařík § 1/15). Správny je podľa môjho názoru nemecko-rakúsky prístup, ale dôvody bližšie nerozvádzam.
[21] Čl. I § 4: „Zmenku možno urobiť sročnou u tretej osoby, a to buď v mieste bydliska zmenečníka alebo v inom mieste.“
[22] Pozri Baumbach § 75/9: „Der Text „zahle ich“ hindert nicht die Unterschrift mehrerer Aussteller“. Alebo Bülow § 75/11: „Bei Ausstellermehrheit ist der Wechseltext „… zahle ich …“ berichtigend in „… zahlen wir … ” auszulegen.“