Súdy právoplatne rozhodli o navrátení maloletej do štátu Q a v súčasnosti prebieha konanie o výkon návratového rozhodnutia. Maloletá sa stále zdržiava u matky. Okresný súd vyslovil, že otec má právo na dočasný styk (”ako vhodné opatrenie” podľa § 130 CMP). Krajský súd potvrdil. Matka sa dovolala. Je dovolanie prípustné?

Záver: Dovolanie je neprípustné. Podľa § 76 CMP je neprípustné dovolanie proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny. Vylúčenie dovolania sa vzťahuje aj na uznesenia vydané v medziobdobí  (po právoplatnom rozhodnutí o návrate, ale ešte pred jeho realizáciou) – a to vrátane rozhodnutí o prijatí vhodného opatrenia podľa § 130 CMP.

Argumentácia

Podľa § 76 CMP je vylúčené dovolanie proti rozhodnutiam vydaným v konaní o návrat maloletého do cudziny (to jest počas tohto konania). Cieľom je jednak to, aby sa dieťa čím skôr mohlo vrátiť do cudziny, ale to, aby sa minimalizovali ujmy spôsobené neoprávneným premiestnením alebo zadržaním. Rozhodovanie súdu o prijatí vhodného opatrenia (§ 130/1 CMP) je integrálnou súčasťou úpravy konania o návrat maloletého do cudziny.

Vylúčenie dovolania podľa § 76 CMP preto treba vztiahnuť aj na rozhodnutia vydané v medziobdobí (po rozhodnutí o návrate ale ešte pred jeho realizáciou), vrátane rozhodnutí o prijatí vhodného opatrenia podľa § 130 CMP.

Dotknuté právne predpisy:

CMP § 76: Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.

CMP § 130: 

(1) Súd prijme aj bez návrhu vhodné opatrenia na zabezpečenie podmienok pre návrat maloletého.

(2) Súd môže rozhodnúť o dočasnej úprave styku navrhovateľa s maloletým.

(3) O prijatí vhodných opatrení súd rozhoduje bezodkladne, spravidla bez výsluchu účastníkov.

Z odôvodnenia

7. Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Súd prijme aj bez návrhu vhodné opatrenia na zabezpečenie podmienok pre návrat maloletého (§ 130 ods. 1 CMP). Súd môže rozhodnúť o dočasnej úprave styku navrhovateľa s maloletým (§ 130 ods. 2 CMP).

8. V prípadoch neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania maloletého dieťaťa je obzvlášť dôležité konať a rozhodovať rýchlo, lebo s predlžujúcim sa časom zadržiavania hrozí neraz narušenie existujúcich (predovšetkým citových) väzieb maloletého dieťaťa. Právna úprava konania o návrat maloletého do cudziny zakotvuje preto viaceré inštitúty majúce za cieľ rýchle rozhodnutie vo veci a skrátenie doby neoprávneného zadržiavania maloletého. Bezpochyby vychádza z toho, že čím kratšia je doba neoprávneného zadržiavania maloletého dieťaťa, tým väčšie sú predpoklady zachovania jeho doterajších citových väzieb. Pokiaľ by právna úprava v týchto prípadoch nevylučovala dovolanie (§ 76 CMP) a umožňovala ďalší (dovolací) prieskum, nesledovala by dôsledne cieľ dosiahnuť čo najskorší návrat maloletého.

9. Vyššie citované ustanovenia nesledujú len to, aby sa premiestnené alebo zadržiavané dieťa navrátilo čo najskôr do cudziny, ale rovnako tiež to, aby – prijatím vhodných opatrení – boli aspoň minimalizované negatíva a ujmy, ktoré spôsobilo jeho neoprávnené premiestnenie alebo zadržanie. Právna úprava konania a rozhodovania súdu o návrhu na prijatie vhodného opatrenia na zabezpečenie podmienok pre návrat maloletého (§ 130 CMP), ktorá sleduje práve tento cieľ, tvorí integrálnu súčasť úpravy konania o návrat maloletého do cudziny. To treba mať na zreteli aj z hľadiska prípustnosti dovolania (§ 76 CMP).

10. Napriek zámeru dosiahnuť čo najskorší návrat maloletého dieťaťa do cudziny nemožno v praxi vylúčiť, že jeho faktický návrat sa z rôznych dôvodov predlžuje, dokonca aj vtedy, keď už o návrate bolo právoplatne rozhodnuté. Aj v medziobdobí od právoplatnosti návratového rozhodnutia do realizácie faktického návratu dieťaťa je však naďalej v jeho najlepšom záujme, aby nedochádzalo k situáciám negatívne dopadajúcim na jeho citovú oblasť, prípadne ho inak traumatizujúcim a poškodzujúcim.

11. Z týchto dôvodov treba uzavrieť, že vylúčenie prípustnosti dovolania proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP) sa vzťahuje tiež na dovolanie smerujúce proti takému uzneseniu odvolacieho súdu vydanému v čase pred realizáciou faktického návratu maloletého dieťaťa do cudziny, ktorým bolo po právoplatnosti uznesenia nariaďujúceho jeho návrat rozhodnuté o prijatí vhodného opatrenia v zmysle § 130 CMP. Prípustnosť dovolania proti tomuto uzneseniu nemôže založiť ani procesná vada zmätočnosti uvedená v § 420 CSP (viď judikát R 20/2017), ale ani okolnosť, ktorá by inak bola relevantná podľa § 421 ods. 1 CSP.