Spisová značka:	5 Cdo 82/2018
Dátum rozhodnutia:	29. novembra 2018
Výsledok dovolania:	Dovolanie odmietnuté
Strany:	OL a JI c/a ZI a PI

Súdy uložili neodkladným opatrením odporcom strpieť právo prechodu až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Odporcovia podali dovolanie z dôvodu, že bolo porušené právo na spravodlivý proces (§ 420 (f) CSP).

Záver: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení možno podať dovolanie podľa § 420 CSP, len ak má charakter rozhodnutia vo veci samej. V tejto veci o taký prípad nejde, keďže neodkladné opatrenie bolo nariadené do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Odôvodnenie

Dovolanie podľa § 420 je prípustné len proti rozhodnutiu vo veci samej alebo rozhodnutiu, ktorým sa konanie končí (R 19/2017).

8. Podľa ust. § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád ktoré sú vymenované v ust. § 420 písm. a/ až f/ CSP.

Najvyšší súd Slovenskej  republiky už v rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 236/2016 (publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho  súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 19/2017) uviedol, že základným a  spoločným znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie podľa  ust. § 420 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie  končí.

V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ust. § 420 CSP, dovolací súd  prednostne skúma, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti v dovolaní  tvrdenej procesnej vady v zmysle ust. § 420 písm. a/ až f/ CSP pristúpi dovolací súd len vtedy, ak  dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení.

Z uvedeného je zrejmé, že ak je  dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani  rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ust. § 420 písm.  a/ až f/ CSP irelevantné, či k namietanej procesnej vade došlo alebo nie.

Rozhodnutie o neodkladnom opatrení nemožno považovať za rozhodnutie vo veci samej,

• ak návrh na jeho vydanie bol podaný spolu so žalobou; alebo
• ak po podaní návrhu bola podaná nadväzujúca žaloba.
  

Rozhodnutie o neodkladnom opatrení je rozhodnutím vo veci samej len v tom prípade, ak konzumuje vec samu . O taký prípad môže ísť, ak bol podaný návrh na jeho vydanie

• po skončení konania, alebo
• pred začatím konania, ak naň nenadväzuje žaloba.
  
  

9. Najvyšší súd rovnako v rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 157/2017 publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 21/2018 uviedol, že dovolanie nie je podľa § 420 CSP prípustné  proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia na základe takého návrhu, spolu s ktorým, prípadne po podaní  ktorého bola podaná nadväzujúca žaloba.

10. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Takáto situácia môže nastať v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného po skončení  konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie  neodkladného opatrenia podaného pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336  ods. 1 CSP, konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje  vec samu.

V tomto prípade žalobcovia podali žalobu o určenie vecného bremena, takže rozhodnutie o neodkladnom opatrení tu nemá charakter rozhodnutia vo veci samej.

11.V predmetnej veci však nejde ani o jeden z vymenovaný prípadov. Rozhodnutie  odvolacieho súdu napadnuté dovolaním žalovaných nie je rozhodnutím vo veci samej a ani  rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pretože žalobcovia podali tak, ako bolo vyššie uvedené, žalobu  vo veci samej ( žaloba o určenie vecného bremena) a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a  teda rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nekonzumuje vec samu.

Poznámky

Civilný sporový poriadok neodkladné opatrenia rozdeľuje na meritórne (neodkladné opatrenia vo veci samej) a nemeritórne (predbežné). Pozri napríklad § 123/2 CSP, ktorý uvádza, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaním vo veci samej, “ak to vyplýva z povahy veci”.

123/2 CSP: Podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

Logickým dôsledkom je, že dovolanie podľa § 420 CSP je prípustné len proti rozhodnutiam o meritórnych neodkladných opatreniach (ako správne uvádza aj citované rozhodnutie).

Za meritórne opatrenia treba považovať tie, ktoré nahrádzajú rozhodnutie vo veci samej. Východiskom je § 336/1 CSP, podľa ktorého súd neuloží povinnosť podať žalobu vo veci samej, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Meritórne opatrenie je teda také, ktorého výrok má predstavovať “trvalú úpravu pomerov medzi stranami” a tým nahradiť rozhodnutie vo veci samej.

CSP § 336/1: Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

O predbežné (nemeritórne) opatrenie naopak pôjde vtedy, ak upravuje pomery medzi stranami iba dočasne (predbežne), napríklad, ak je jeho trvanie:

• časovo obmedzené (§ 333 CSP),
• viazané na podanie žaloby (§ § 336/1 CSP), alebo
• viazané na výsledok konania ( § 335/1, 337/3 CSP).