Zmluva o predaji podniku — Osvedčenie podpisu — Zmluva o predaji podniku podpísaná tými istými osobami za predávajúceho aj za kupujúceho
Podľa Krajského súdu v Košiciach zmluva o predaji podniku musí obsahovať jednu osvedčovaciu doložku pre každý podpis danej osoby, a to aj v prípade, ak ide o viaceré podpisy tej istej osoby. Najvyšší súd svoj názor nevyjadril.
Uznesenie NS SR sp. zn. 4 Obdo 70/2017 z 29. novembra 2018
(AGROPRET – PULZ a.s. v likvidácii proti HORST, s.r.o.)
Predávajúci (pôvodný Agropret) uzavrel kúpnu zmluvu s kupujúcim Horst.
V roku 2009 pôvodný Agropret predal podnik spoločnosti Petakt (terajší Agropret). V roku 2010 terajší Agropret zažaloval Horst o zaplatenie kúpnej ceny.
Zmluvu o predaji podniku podpísali tie isté osoby (páni X a Y) za predávajúceho aj za kupujúceho ako konatelia týchto spoločností. Na zmluve o predaji podniku sa tak nachádzali štyri podpisy — aj pán X aj pán Y sa podpísal na zmluve dva krát, raz ako konateľ predávajúceho a raz ako konateľ kupujúceho. Avšak, na zmluve sa nachádzali len dve osvedčovacie doložky, jedna na overenie podpisu pána X a druhá na overenie podpisu pána Y.
Nižšie súdy žalobu zamietli. Podľa nich sa mali na zmluve o predaji podniku nachádzať štyri osvedčovacie doložky (jedna osvedčovacia doložka pre každý podpis). Keďže tomu tak nebolo, zmluva o predaji podniku je neplatná pre nedostatok náležitosti — osvedčenie podpisu predávajúceho a kupujúceho. V dôsledku toho sa terajší Agropret nestal veriteľom pohľadávky voči spoločnosti Horst.
Dovolanie: Argopret podal dovolanie pre nesprávne právne posúdenie argumentujúc, že ak sa na zmluve podpisuje tá istá osoba viac krát, nie je potrebné, aby každý z jej podpisov bol osvedčený samostatnou osvedčovacou doložkou. Odvolací súd vychádzal z príliš extenzívneho výkladu § 58 notárskeho poriadku.
Najvyšší súd dovolanie odmietol s odôvodnením, že dovolateľ nevymedzil dostatočne právnu otázku.
Z odôvodnenia
Názor notárskej komory:
8 Notárska komora vo svojom stanovisku uviedla, že v prípade legalizácie notár osvedčí podpis každej osoby konajúcej za právnickú osobu a každému podpisu sa osobitne priradí samostatné poradové číslo NCRop.
Názor krajského súdu:
12 Odvolací súd konštatoval, že podpisy obidvoch fyzických osôb – C.. P. F. a P. Y. boli na zmluve osvedčené. Vzhľadom na to, že pre platnosť právneho úkonu – zmluvy o prevode podniku sa vyžaduje, aby boli osvedčené podpisy predávajúceho aj kupujúceho, a keďže za predávajúceho konali dve fyzické osoby (konatelia) a aj za kupujúceho konali dve fyzické osoby (členovia predstavenstva), na zmluve museli byť štyri osvedčovacie doložky, ktoré osvedčovali štyri podpisy – dva podpisy za kupujúceho a dva podpisy za predávajúceho so samostatnými poradovými číslami NCRop.
… Žalobca tvrdí, že vo veci konajúce súdy nesprávne právne posúdili zmysel osvedčovacej doložky notára na predmetnej zmluve, súčasne že odvolací súd použil príliš extenzívny výklad ustanovenia § 58 NP.
Zdôvodnenie odmietnutia najvyšším súdom:
36 Takéto vymedzenie dovolacieho dôvodu však nezodpovedá úprave prípustnosti dovolania pre riešenie právnej otázky tak, ako to má mysli ust. § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., nakoľko dovolateľ právnu otázku, ktorá podľa jeho názoru nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená, nešpecifikoval a tým nevytvoril priestor dovolaciemu súdu, aby túto otázku mohol posúdiť v rámci prípustnosti dovolania a pristúpiť prípadne k meritórnemu preskúmaniu veci. Žalobca tak neopodstatnene tvrdí, že je daný dôvod prípustnosti jeho dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p..
37 Povinnosťou dovolateľa kvalifikovane zastúpeného advokátom pri vymedzení dovolacieho dôvodu je v prípade dovolania prípustného podľa § 421 ods. 1 C. s. p. uviesť právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne, konkretizovať, ako podľa jeho názoru mal odvolací súd konkrétnu právnu otázku správne vyriešiť a zároveň, ak má byť dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. písm. b/ C. s. p. (dôvod, ktorý uplatnil žalobca), musí dovolateľ sformulovať právnu otázku, ktorá podľa jeho názoru v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, pričom musí ísť o takú právnu otázku, ktorá je pre rozhodnutie vo veci samej kľúčová.
Poznámky
Rozhodnutie najvyššieho súdu je príliš formalistické. Najvyšší súd odmietol dovolanie pre nedostatočné vymedzenie právnej otázky, ktorá mala zakladať prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP. Pritom už z popisu dovolania, ktorý uviedol samotný najvyšší súd, je na prvý pohľad jasné, aká právna otázka mala byť predmetom dovolania.
Išlo o otázku, či v prípade, keď tá istá osoba podpisuje zmluvu o predaji podniku dva krát (raz ako zástupca predávajúceho a raz ako zástupca kupujúceho), musí zmluva obsahovať dve osvedčovacie doložky (pre každý podpis jednu), alebo stačí jedna osvedčovacia doložka.
Je škoda, že najvyšší súd sa vyhol odpovedi na túto otázku. Ide v praxi o dosť častý problém, takže by bolo prínosné poznať názor najvyššieho súdu.
To, ako odôvodnil najvyšší súd odmietnutie dovolania, môžeme označiť za prílišný formalizmus. Pripomeňme, že prílišný formalizmus pri rozhodovaní je neústavný. O prílišný formalizmus ide aj vtedy, keď z obsahu dovolania jasne vyplýva právna otázka, ktorá má byť predmetom dovolania, ale najvyšší súd napriek tomu dovolanie odmietne pre jej nedostatočné formálne vyjadrenie.
Bohužiaľ, ide o štandardný postup najvyššieho súdu, s ktorým advokáti musia počítať. Advokáti by nemali poskytnúť najvyššiemu súdu žiadnu zámienku na to, aby mohol dovolanie z formálnych dôvodov odmietnuť. Preto je najlepšie naformulovať relevantnú právnu otázku výslovne, v úvode dovolania a vo forme otázky (vety zakončenej otáznikom).
Relevantné predpisy
Obchodný zákonník, § 476
Základné ustanovenia
(1) Zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu.
(2) Zmluva vyžaduje písomnú formu a osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho.
Notársky poriadok, § 58
Legalizácia
(1) Legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, že osoba, ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne podpísala alebo podpis na listine uznala pred ním za vlastný. Pre zistenie totožnosti tejto osoby platí § 48.
(2) Osvedčenie pravosti podpisu sa vyznačí na listine vo forme osvedčovacej doložky, ktorá obsahuje
- a) poradové číslo knihy osvedčenia pravosti podpisov (osvedčovacia kniha),
- b) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a trvalé bydlisko účastníka,
- c) údaj, ako bola zistená totožnosť účastníka, najmä druh a číslo platného dokladu totožnosti účastníka,
- d) konštatovanie, že účastník listinu vlastnoručne podpísal pred notárom alebo že uznal podpis na listine za svoj vlastný,
- e) miesto a dátum osvedčenia,
- f) podpis notára a odtlačok úradnej pečiatky.
(3) Ak sa skladá listina, na ktorej sa podpis osvedčuje, z niekoľkých listov (hárkov), alebo ak má prílohy, postupuje sa podľa § 44 ods. 3.
(4) Notár legalizáciou neosvedčuje pravdivosť skutočností uvádzaných v listine.
(5) Osvedčovanie pravosti podpisu na listinách, ktoré majú byť použité v cudzine, vykonáva len notár alebo kandidát.