V praxi sa často stretávame so situáciou, keď určitý subjekt pristúpi k záväzku inej osoby (pôvodného dlžníka), aby poskytol zabezpečenie tohto záväzku. Typický príklad: obchodná spoločnosť si vezme úver od banky, pričom banka požaduje, aby záväzok zabezpečil jediný spoločník tým, že pristúpi k záväzku spoločnosti. V takýchto prípadoch sa často uzatvára dohoda o pristúpení k záväzku, ktorá však nezahŕňa spôsob vyrovnania medzi pôvodným dlžníkom (obchodnou spoločnosťou) a pristupujúcim dlžníkom (spoločníkom). Ak potom pristupujúci dlžník zaplatí pohľadávku namiesto pôvodného dlžníka, vyvstáva otázka, či a v akom rozsahu môže od neho požadovať náhradu (regres).
V slovenskej praxi a literatúre sa uvádza názor, že pristupujúci dlžník má právo na náhradu polovice zaplatenej sumy voči pôvodnému dlžníkovi. Tento názor vychádza z toho, že pristúpením k peňažnému záväzku vzniká pasívna solidarita medzi pôvodným a pristupujúcim dlžníkom (§ 533 OZ), ktorá sa riadi ustanovením § 511 Občianskeho zákonníka. Ak nie je medzi dlžníkmi dohodnuté inak (a nič iné nevyplýva ani z rozhodnutia alebo právneho predpisu), platí § 511/2 OZ, podľa ktorého sú vnútorné podiely na dlhu u všetkých solidárnych dlžníkoch rovnaké. V našom príklade to znamená, že spoločnosť (pôvodný dlžník) a spoločník (pristupujúci dlžník) majú každý polovičný podiel na dlhu. Ak teda spoločník zaplatí veriteľovi celý dlh, má právo požadovať náhradu polovice od spoločnosti. K tomu pozri napr. F. Sedlačko[1] alebo rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 133/2010.[2]
Vo vyššie opísanom prípade však tento záver nie je správny. Pristúpenie k peňažnému záväzku slúžilo len na poskytnutie zabezpečenia. Postavenie pristupujúceho dlžníka je teda podobné postaveniu ručiteľa: obaja poskytujú zabezpečenie za materiálne cudzí dlh, nepreberajú však materiálne tento dlh na seba. Situáciu je preto správne riešiť analogicky podľa § 550 OZ, podľa ktorého má ručiteľ, ktorý splnil formálne vlastný, ale materiálne cudzí dlh, právo požadovať od dlžníka plnú náhradu. Toto pravidlo treba rozšíriť aj na toho, kto pristúpil k záväzku, len aby poskytol zabezpečenie. Či sa zabezpečenie poskytuje formou ručenia alebo pristúpenia k záväzku, nie je taký zásadný rozdiel, ktorý by vylúčil možnosť uplatnenia analógie. Z toho tiež vyplýva, že nie je možné uplatniť pravidlo o rovnakých podieloch (§ 511/2 OZ), nakoľko z právneho predpisu (§ 550 OZ per analogiam) vyplýva iná forma vysporiadania medzi solidárnymi dlžníkmi.
Zhodný záver zastáva aj rakúska literatúra[3] a judikatúra.[4]
[1] Sedlačko in Števček M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 – 880. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, s 1860: „Medzi pôvodným a pristupujúcim dlžníkom je prípustná dohoda o veľkosti ich podielov na spoločnom dlhu, pokiaľ ide o ich vzájomný (vnútorný) vzťah. … Pokiaľ k takejto dohode nedôjde, uplatní sa v zmysle § 511 ods. 2 paritný princíp, na základe ktorého sú podiely všetkých spoludlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké.“
[2] Rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 133/2010, Zo súdnej praxe 2012, rozhodnutie č. 29: „V prípade pristúpenia k záväzku v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka ide o pristúpenie ďalšieho dlžníka do existujúceho záväzkového právneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom, a to na strane pôvodného dlžníka; nový dlžník je veriteľovi zaviazaný spoločne a nerozdielne s pôvodným dlžníkom. V plnom rozsahu tu treba aplikovať ustanovenie § 511 Občianskeho zákonníka o pasívnej solidarite, vrátane práva na následný postih medzi pôvodným a novým dlžníkom. … Keďže v danej veci nebolo ustanovené právnym predpisom ani rozhodnutím súdu, ani účastníkmi nebolo dohodnuté inak, správne odvolací súd ustálil, že podiely oboch účastníkov ako solidárnych dlžníkov na dlhu sú v zmysle § 511 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka rovnaké.“
[3] Koziol, H., Bydlinski, P., Bollenberger, R. a kol. Kurzkommentar zum ABGB, 4. prepracované vydanie. Viedeň : Verlag Österreich, 2014, s. 1653: „§ 1358 hat einen weiten Anwendungsbereich. Er gilt nicht nur für alle Formen der Interzession, sondern immer dann, wenn jemand eine ma teriell fremde Schuld bezahlt, für die er dem Gläubiger – aufgrund eines Rechtsgeschäfts oder kraft Gesetzes … haftet. (…) Neben den klassischen Interzessionsformen (Bürgschaft, Pfandrecht) ist die Anwendbarkeit des § 1358 im Einzelnen etwa anerkannt bei Zahlung durch Sicherungs-Mitschuldner (JBl 1976, 155) … oder OG-Gesell- schafter für Gesellschaftsschulden …“
[4] Rozhodnutie rakúskeho najvyššieho súdu (Oberstergerichtshof), právna veta č. RS0032246: „Wer die Schuld eines anderen übernommen hat und dadurch an dessen Stelle getreten ist, hat, wenn er diese materiell eigene Schuld bezahlt hat, keine Rückersatzanspruch gegen einen nur formell mithaftenden Schuldner.“