Spisová značka:	1 Cdo 85/2017
Dátum rozhodnutia:	18. októbra 2018
Výsledok dovolania:	Dovolanie odmietnuté
Strany:	F c/a Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove

Okresný  a krajský súd priznali žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy za “neoprávnené odobratie orgánov” z roku 2003, o ktorom sa žalobkyňa dozvedela až v roku 2010. Námietku premlčania žalovanej nemocnice považovali za rozpornú s dobrými mravmi — a teda na ňu neprihliadli. Rozpor s dobrými mravmi odôvodnili tým, že a) žalobkyňa premlčanie nezavinila a  b) nemocnica nemala záujem na uzavretí mimosúdnej dohody.  Nemocnica podala dovolanie.

Záver: Súd môže vysloviť rozpor námietky s dobrými mravmi, ak žalobca premlčanie nezavinil.

Odôvodnenie

Nemocnica dala dovolanie pre nesprávne právne posúdenie otázky, či námietka premlčanie v danom prípade odporuje dobrým mravom. Poukázala na rozhodnutia 1 Cdo 148/2004, 3 Cdo 443/2013 a 3 Cdo 41/2012, ktoré nemravnosť námietky nenašli.

Najvyšší súd dovolanie odmietol z týchto dôvodov:

1) Rozhodnutia najvyššieho súdu, na ktoré poukázal dovolateľ (a ktoré nenašli rozpor námietky premlčania s dobrými mravmi), sa viažu ku konkrétnym skutkovým okolnostiam daného prípadu. Iný záver odvolacieho súdu v tomto konaní neznamená, že rozhodol v rozpore s ustálenou judikatúrou.

14. V súvislosti s predpokladom prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP dovolateľka uviedla rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých nekonštatoval pri vznesení námietok premlčania rozpor s dobrými mravmi (napr. rozsudok  Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 148/2004, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 443/2013,  rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 41/2012). Podľa názoru najvyššieho súdu uvedené  závery prislúchajú konkrétnym skutkovým okolnostiam uvedených prípadov.

2) V rozhodnutí 3 Cdo 41/2012 najvyšší súd pripustil, že aj námietka premlčania môže výnimočne odporovať dobrým mravom (§ 3/1 OZ), ak je výrazom zneužitia práva. Na nemravnú námietku súd neprihliadne. Námietka je nemravná ak:

• žalobca uplynutie premlčacej doby nezavinil a nepriznanie nároku by bolo neprimerane tvrdé v porovnaní s dôvodmi, pre ktoré žalobca včas svoje právo neuplatnil; alebo
• vznesenie námietky nesleduje dosiahnutie hospodárskeho cieľa, ale hlavne alebo prevažne len cieľ úmyselne poškodiť protistranu (šikanózny výkon práva).

15. … Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré  dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade,  ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť.

Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ  nerešpektuje niektoré zo súhrnu základných spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru stálosti (nemennosti), vyjadrujú podstatné  historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti.

Vzhľadom na uvedené, postup  súdu podľa tohto ustanovenia má miesto iba v ojedinelých a vo výnimočných prípadoch, a to vtedy, ak  vznesenie námietky premlčania je výrazom zneužitia práva na neprospech toho účastníka, ktorý márne  uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by nepriznanie jeho nároku súdom v dôsledku  uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom  uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil, prípadne kedy k výkonu práva  založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či  uspokojenia iných potrieb, kedy hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, či  znevýhodniť povinnú osobu /tzv. šikanózny výkon práva/ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2  Cdo 249/2014, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 41/2012).

3) V tejto veci odvolací súd odôvodnil rozpor námietky s dobrými mravmi tým, že:

• žalobkyňa nezavinila premlčanie (keďže o neoprávnenom zásahu sa dozvedela až v roku 2010), a 
• žalovaná nemocnice nemala záujem uzavrieť mimosúdnu dohodu.

Prvý dôvod (žalobkyňa nezavinila premlčanie) zodpovedá judikatúre; druhý dôvod bol daný len pre úplnosť. Vo výsledku teda odvolacie rozhodnutie je v súlade s judikatúrou.

16. Konajúce súdy neprihliadli na žalovanou vznesenú námietku premlčania pre jej rozpor s dobrými mravmi. Odôvodnili to poukazom na špecifické okolnosti pripúšťajúce odopretie účinkov námietky premlčania, keďže  žalobkyňa nemohla podať žalobu o odškodnenie v rámci plynutia premlčacej doby, keďže sa o  neoprávnenom zásahu dozvedela až v roku 2010. Žalobkyňa teda márne uplynutie premlčacej lehoty  nezavinila.

18 … Z uvedeného dôvodu nie je  možné použiť nezáujem žalovanej uzavrieť mimosúdnu dohodu so žalobkyňou s cieľom dodržať  vyššie uvedené zákony ako argument vo vzťahu k aplikácii dobrých mravov.

19. Podľa názoru najvyššieho súdu skutočnosť, že odvolací súd pokladal žalovanou vznesenú námietku premlčania v rozpore s dobrými mravmi, aj z dôvodu nezáujmu žalovanej na uzatvorení mimosúdnej dohody,  nezakladá právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Odvolací súd  touto argumentáciou doplnil súdom prvej inštancie právne posúdený rozpor vznesenej námietky  premlčania s dobrými mravmi z dôvodu existencie vyššie uvedených špecifických okolností  pripúšťajúcich odopretie účinkov námietky premlčania.

Poznámky:

S odôvodnením rozhodnutia sa nemôžem stotožniť.

Po prvé: Samo o sebe nestačí, že žalobca premlčanie nezavinil. To, že žalobca premlčanie nezavinil, je nutnou, nie však postačujúcou podmienkou, aby súd mohol vysloviť rozpor námietky premlčania s dobrými mravmi. K tomu musí navyše pristúpiť aj nemravné konanie žalovaného, ktoré  spôsobilo, že žalobca nemohol podať žalobu včas. Rozhodnutie neuvádza žiadne nemravné konanie na strane žalovaného.

Na vysvetlenie: ak žalobca zmeškal žalobu (hoci aj nezavinene), ale zmeškanie nespôsobil ani žalovaný svojim nemravným konaním, potom námietka premlčania neodporuje dobrým mravom. Ustanovenie § 3/1 občianskeho zákonníka je možné použiť iba, ak žalovaný svojim nemravným konaním spôsobil, že žalobca nemohol žalovať včas — pretože iba v takomto prípade je námietka premlčania nemravná. Toto ustanovenie však nemožno používať ako nástroj na odstraňovanie tvrdosti zákona v prípadoch, keď zákon umožňuje premlčanie aj bez toho, aby sa žalobca o svojom nároku dozvedel (napr. objektívna premlčacia doba pri náhrade škody).

Podľa môjho názoru tak pre vyslovenie nemravnosti námietky musia byť splnené tieto podmienky:

1. Žalobca premlčanie nezavinil.
2. Žalovaný konal nemravne (v rozpore s dobrými mravmi).
3. V príčinnej súvislosti s nemravným konaním žalovaného žalobca nemohol podať žalobu včas.

Typickým príkladom je táto situácia: Telekomunikačný operátor uzavrie zmluvu s obchodným zástupcom, podľa ktorej má zástupca z každej zmluvy, ktorú uzavrel s klientom, nárok na províziu vo výške 10% z hovorného po dobu dvoch rokov. Operátor však dáva zástupcovi klamlivé informácie o výške hovorného (uvádza nižšie hovorné), a teda platí mu nižšiu províziu, ako by mal. Až po uplynutí premlčacej doby sa zástupca dozvie, že skutočné hovorné bolo vyššie, a uplatní dodatočný nárok na províziu. V tomto prípade súd neprihliadne na námietku premlčania zo strany operátora, keďže operátor spôsobil vlastným nemravným konaním (klamaním o výške hovorného), že zástupca nemohol žalovať včas.

Po druhé: už vonkoncom neprípustné je vyvodzovať nemravnosť námietky z toho, že žalovaný odmietol uzavrieť dohodu o mimosúdnom urovnaní, keďže táto okolnosť nijako nebráni žalobcovi podať žalobu včas.